Ako správne reagovať v prípade havárie

Všade tam, kde sa nejakým spôsobom manipuluje s nebezpečnými látkami, existuje, bohužiaľ, nejaké riziko, že dôjde k ich úniku. Medzi také činnosti patrí nielen manipulácia s nimi na pracovisku, ale tieť vyskladňovanie a naskladňovanie týchto látok. Medzi najviac rizikové patria predovšetkým tie oblasti, kde sa väčšie nádoby vyskladňujú či naskladňujú pomocou vysokodzvižných alebo paletových vozíkov.

Školenie "Použitie DENSORB v praxi" je určené predovšetkým pre tých, ktorí v sklade alebo na pracovisku s nebezpečnými kvapalinami bežne pracujú a tak sú väčšinou konfrontovaní so vzniknutou nehodou ako prví. V takom prípade musia byť schopní rýchlo a správne zareagovať. Školenie je však vhodné i pre osoby, ktoré majú vo firme na starosti bezpečnosť práce, ekológiu alebo sa podieľajú na zostavovaní havarijného plánu a núdzových opatrení.

Túto otázku nemôžem celkom jednoznačne zodpovedať, pretože v každej firme je situácia celkom odlišná. Záleží tiež na tom, ako intenzívne a či vôbec sa už firma touto problematikou v minulosti zaoberala. Veľké firmy majú napr. tendenciu usilovať o získanie nrôznych certifikátov alebo je u nich zavedený systém environmentálneho manažmentu, takže väčšinou bývajú už dobre pripravené. Týmto spoločnostiam ide najmä o optimalizáciu jednotlivých krokov počas konkrétnej situácie pri úniku. U iných firiem vyplávajú na povrch nedostatky, ktoré sú už zásadnejšieho charakteru. Prichádzajú často s otázkami: Prečo by sme sa mali otázkou úniku nebezpečných látok vôbec zaoberať? V takom prípade je nutné sa v priebehu školenia podrobne zamerať na časť teoretickú, kde dostanú účastníci odpoveď na svoju otázku pri zoznámení sa s aktuálnou platnou legislatívou. Počas svojej praxe som sa stretol už aj s tým, že v niektorých firmách zamestnanci vôbec netušili, kde by sorbenty pre okamžitý zásah pri úniku našli. Ako sami vidíte, v každej firme sa nájdu nedostatky v niečom inom. Z tohto dôvodu je každé školenie vždy prispôsobené individuálnym požiadavkám a potrebám účastníkov.

Jednoducho povedané, ak dôjde k nejakej havárii, nie je čas, strácať čas. Firmy by nemali venovať pozornosť iba vypracovaniu havarijného plánu, mali by s ním pracovníkov tiež dôkladne oboznámiť a v neposlednom rade ich i prakticky precvičiť, tak ako je to v prípade cvičných poplachov. Praktické cvičenie, o.i., naviac tiež pomôže odhaliť prípadné nedostatky havarijného plánu, ktoré potom bude možné vylepšiť. Najmä v prípade, ak sa nachádzajú v blízkosti havárie nejaké kanály či vpusti, je nutné zasiahnuť bez zbytočného otáľania. Osoby, ktoré nie sú riadne vyškolené, konajú často ukvapene a môžu urobiť nejakú chybu. Teraz mám na mysli, napr. roznesenie vyliatych látok na topánkach po prevádzke, nesprávne použitie osobných ochranných pomôcok alebo spôsobenie kontaminácie počas likvidácie. Pravidelnými tréningami a cvičnými zásahmi si zamestnanci osvoja správny postup a poučia sa z vlastných chýb. Už zo skúseností viem, že v priebehu školena vždy vypláva na povrch niečo, čo je potrebné vylepšiť, len výnimočne funguje dobre hneď od začiatku.

Po absolvovaní praktického školenia budú účastníci schopní optimálne zasiahnuť pri havárii s nebezepečnými látkami. Program školenia sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Najskôr sa zameriame na teoretickú časť, počas ktorej preberieme aktuálnu platnú legislatívu, plánovanie núdzových opatrení a vhodné prostriedky pre prípad nehody, Následne si pri praktickom cvičení vyskúšame, ako správne a efektívne použiť havarijnú sorpčnú sadu pri likvidácii uniknutej kvapaliny. Počas celého priebehu je praktické školenie doprevádzané radami a tipmi, ktoré ušetria čas, zvýšia Vašu bezpečnosť a zároveň napomáhajú optimalizácii celého procesu likvidácie a náprave prípadných nedostatkov. Pri zostavovaní programu tréningu sú vždy zoľadňované všetky idividuálnosti kontrétnej prevádzky. Aby bolo možné zostaviť program školenia presne na mieru, sú brané do úvahy skutočnosti, ako či a aké nebezpečenstvo v prevádzke horzí, s akými nebezpečným látkami je tu manipulované a či dľa prevádzkového poriadku na danom mieste platia nejaké špecifické podmienky. Vždy sa snažíme, aby praktický tréning prebiehal čo najviac za reálnych podmienok, ktoré sú pre konkrétnu prevádzku bežné, takže napr. počas cvičenia pracujeme s nádobami, s korými sa v prevádzke bežne manipuluje. To v praxi znamená, že ak sa v bežne manipuluje s 30-litrovými kanistrami, používame tieto, pokiaľ s IBC nádržou, potom si cvičný zásah vyskúšame s IBC nádržou.

Najdôležitejšie je v prvom rade posúdiť správne situáciu. Čo presne vytieko? Aké najhoršie nebezpečenstvo úniku tohto druhu kvapaliny hrozí? Ďalej je potrebné mať neutále na pamäti, že sa nesmieme v blízkosti úniku ničoho dotýkať, ak nebudeme adekvátne vybavení osobnými ochrannými pomôckami!

Často počúvam otázky typu: "Nemohol by som najskôr urobiť to či ono? Inak predsa stratím veľa času!" Ale akonáhle urobíte jednu vec, urobíte potom hneď druhú a ďalšiu a ešte ďalšiu a zrazu zistíte, že nejako - ani neviete ako, je Vaša pokožka sa dostala do kontaktu s vytečenou chemikáliou, bola poleptaná či inak poranená. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú je treba účastníkom vštepiť, je, aby sa nepúšťali do zásahu bez použitia osobných ochranných pomôcok, pretože vlastná bezpečnosť je to najdôležitejšie.

K vlastnej ochrane by sme mali použiť minimálne ochranné rukavice, okuliare a uzavretú obuv. Podľa nebezpečnoti vytečenej kvapaliny môže byť nutný tiež respirátor alebo dokonca ochranný oblek. Prevádzkový poriadok by mal tiež jasne definovať hranicu, kedy je z hľadiska rozsahu úniku či nebezpečnosti uniknutej látky už vhodné postúpiť zásah záchranným zložkám, ako sú napr. firemní hasiči.